Život Prešova
online
online
T. MARTVOŇ: Povinná stredná škola pre starostov nie je protiústavná
03.07.2014 Bratislava
Bratislava 3. júla (TASR) - Podmienka minimálneho vzdelania pre starostov a primátorov nie je protiústavná. Myslí si to Anton Martvoň zo Smeru-SD, ktorý vzdelanostný cenzus spolu s kolegami presadzoval. Svoje presvedčenie podkladá nálezom Ústavného súdu SR, ktorý podľa Martvoňa povoľuje obmedzenie pasívneho volebného práva na základe vzdelania.
"Ústavný súd v minulosti vo svojom náleze uviedol, že pri hodnotení ústavnosti alebo neústavnosti možno brať do úvahy, či objektívne existuje legitímny verejný záujem na obmedzení pasívneho volebného práva, či zákonom upravené obmedzenie pasívneho volebného práva je naozaj nevyhnutné so zameraním na realizáciu verejného záujmu, a či existuje priama príčinná súvislosť medzi verejným záujmom a potrebou zákonného obmedzenia pasívneho volebného práva," citoval nález Martvoň.
Na základe neho sa poslanec Smeru-SD nazdáva, že v prípade zavedenia vzdelanostného cenzu pre starostov sú uvedené podmienky z nálezu naplnené. "Keď starosta rozhoduje o živote, zdraví, o hospodárení s veľkým majetkom, dokonca musí plniť úlohy v rámci civilnej ochrany, tak je to vždy vo verejnom záujme," zdôraznil.
Podľa Martvoňa je nevyhnutné, aby obciam nešéfovali negramotní ľudia, keďže rozhodujú o živote ľudí a ich peniazoch. "Je viac ako nevyhnutné, aby starosta vedel čítať a písať a mal aspoň minimálne stredné vzdelanie, aby aspoň v základných rysoch dokázal pochopiť zmluvu alebo zákon," doplnil s tým, že podobné obmedzenia platia aj v zahraničí a v slovenskom parlamente ho podporila aj časť opozície.
Iná časť opozície má odlišný názor, tvrdí, že vzdelanostný cenzus je protiústavný. Poslanci z hnutia NOVA, Most-Híd a SaS to chcú nechať preveriť na Ústavnom súde SR. Podanie pošlú v priebehu týchto dní. Žiadať chcú aj pozastavenie účinnosti vzdelanostného cenzu, aby sa nedotkol jesenných komunálnych volieb. Daniel Lipšic neustále upozorňuje, že máme demokraciu a v nej si môže väčšina zvoliť kohokoľvek, aj nevzdelaného človeka. Obmedzovanie pasívneho volebného práva podľa neho podkopáva princípy demokracie.
Protiústavnosť vzdelanostného cenzu potvrdil aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), rozhodnúť však podľa neho musí Ústavný súd SR. Práve Kaliňákov zákon vzdelanostný cenzus zaviedol. Kaliňák sa bráni, že on to nenavrhol, navrhli a schválili to poslanci. Parlament schválil povinnú strednú školu pre starostov koncom mája, podpísal ju ešte Ivan Gašparovič pár dní pred odchodom z prezidentského úradu.
"Ústavný súd v minulosti vo svojom náleze uviedol, že pri hodnotení ústavnosti alebo neústavnosti možno brať do úvahy, či objektívne existuje legitímny verejný záujem na obmedzení pasívneho volebného práva, či zákonom upravené obmedzenie pasívneho volebného práva je naozaj nevyhnutné so zameraním na realizáciu verejného záujmu, a či existuje priama príčinná súvislosť medzi verejným záujmom a potrebou zákonného obmedzenia pasívneho volebného práva," citoval nález Martvoň.
Na základe neho sa poslanec Smeru-SD nazdáva, že v prípade zavedenia vzdelanostného cenzu pre starostov sú uvedené podmienky z nálezu naplnené. "Keď starosta rozhoduje o živote, zdraví, o hospodárení s veľkým majetkom, dokonca musí plniť úlohy v rámci civilnej ochrany, tak je to vždy vo verejnom záujme," zdôraznil.
Podľa Martvoňa je nevyhnutné, aby obciam nešéfovali negramotní ľudia, keďže rozhodujú o živote ľudí a ich peniazoch. "Je viac ako nevyhnutné, aby starosta vedel čítať a písať a mal aspoň minimálne stredné vzdelanie, aby aspoň v základných rysoch dokázal pochopiť zmluvu alebo zákon," doplnil s tým, že podobné obmedzenia platia aj v zahraničí a v slovenskom parlamente ho podporila aj časť opozície.
Iná časť opozície má odlišný názor, tvrdí, že vzdelanostný cenzus je protiústavný. Poslanci z hnutia NOVA, Most-Híd a SaS to chcú nechať preveriť na Ústavnom súde SR. Podanie pošlú v priebehu týchto dní. Žiadať chcú aj pozastavenie účinnosti vzdelanostného cenzu, aby sa nedotkol jesenných komunálnych volieb. Daniel Lipšic neustále upozorňuje, že máme demokraciu a v nej si môže väčšina zvoliť kohokoľvek, aj nevzdelaného človeka. Obmedzovanie pasívneho volebného práva podľa neho podkopáva princípy demokracie.
Protiústavnosť vzdelanostného cenzu potvrdil aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), rozhodnúť však podľa neho musí Ústavný súd SR. Práve Kaliňákov zákon vzdelanostný cenzus zaviedol. Kaliňák sa bráni, že on to nenavrhol, navrhli a schválili to poslanci. Parlament schválil povinnú strednú školu pre starostov koncom mája, podpísal ju ešte Ivan Gašparovič pár dní pred odchodom z prezidentského úradu.
0
www.ZIVOTPO.sk
